Preskočiť na obsah

Súdna rada o Klimentovom rozhovore pre PostojBola to psychologická operácia a útok na česť sudcov. Môže to viesť k činu, aký spáchal Cintula

Koordinovaná psychologická operácia a útok na profesionálnu česť sudcov, ktoré môžu viesť k podobnému činu, aký spáchal atentátnik Juraj Cintula. 

Takto sa dajú v skratke zhrnúť vyjadrenia členov súdnej rady v reakcii na rozhovor sudcu Juraja Klimenta pre denník Postoj, v ktorom poukázal na pochybnosti v súvislosti so vznikom dovolacieho rozsudku v kauze Dušana Kováčika.

Súdna rada mu venovala viac ako hodinu na stredajšom zasadnutí v rámci bodu Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k verbálnym útokom na sudcov. 

Okrem Klimenta kritizovali aj novinárov denníka Postoj Martina Hanusa a Mareka Vagoviča a obhajovali konanie predsedu Najvyššieho súdu Františka Moznera. Nepáčili sa im ani texty Denníka N a vyjadrenia bývalého predsedu Ústavného súdu a súdnej rady Jána Mazáka. Klimentov rozhovor podľa nich „roztočil špirálu“ nenávisti.

Tú podľa súdnej rady burcujú okrem médií aj opoziční politici. Spomínali najmä Juraja Šeligu z Demokratov.

Členovia súdnej rady počas stredajšieho zasadnutia

Sudca Najvyššieho súdu Kliment v júnovom rozhovore pre denník Postoj povedal, že senát, ktorý o dovolaní bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika rozhodol, mohol byť v nezákonnom zložení.

Elektronická podateľňa pridelila totiž vec v roku 2023 do prvého senátu, v ktorom bol predsedom sudca František Mozner a členmi sudcovia Paluda, Wänkeová, Príbelský a Zeleňaková. O dva roky však napokon o dovolaní rozhodol senát v inom zložení. Z pôvodného v ňom ostala len Martina Zeleňaková. Zvyšní členovia boli Beáta Javorková, Dušan Szabó, Jozef Šutka a Dušan Krč-Šebera.

„Problém je, že nevieme prečo: spravodajca Dušan Szabó to v rozsudku o dovolaní, ktoré má 215 strán a 55 bodov, nijako nevysvetlil. Nie je tam o tom ani zmienka,“ povedal o zmenách v senáte Kliment.

„Z opísaných procesno-technických údajov vyplýva dôvodné podozrenie, že vo veci konali a rozhodli nezákonní sudcovia. Nie som jediný, kto je na Najvyššom súde presvedčený o porušení princípu zákonného sudcu.“

Je možné, že v prospech Dušana Kováčika rozhodol nezákonný senát

Sudca Najvyššieho súdu Juraj KlimentJe možné, že v prospech Dušana Kováčika rozhodol nezákonný senát

Martin HanusMarek Vagovič

Kliment v rozhovore takisto uviedol, že predseda Najvyššieho súdu František Mozner sa v decembri minulého roka, dva dni pred rozhodnutím v dovolacej veci Kováčika, stretol vo večerných hodinách s predsedníčkou dovolacieho senátu Martinou Zeleňakovou v jej kancelárii.

Útok na profesionálnu česť

Viacerí členovia súdnej rady počas diskusie na stredajšom zasadnutí spochybňovali sudcu Klimenta a jeho vyjadrenia. Najostrejšie sa voči nemu vymedzovali obhajca a advokát Martin Bezák a podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren. Ich vyjadrenia dopĺňala predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová.

Bezák tvrdí, že Klimentovou motiváciou na rozhovor bolo presvedčenie, že Dušan Kováčik mal byť zavretý, právoplatne odsúdený a mal si vykonať trest bez ohľadu na to, či by bolo odsúdenie zákonné. Kliment podľa neho „hrubým nenáležitým spôsobom spochybňuje rozhodnutie svojich vlastných kolegov na trestnoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu“.

„To je absolútne nepochopiteľné,“ vraví Bezák. „Netajím sa tým, že mám viaceré výhrady voči jeho rozhodovacej činnosti a postupom. Ale nikdy by som si jeho rozhodovaciu činnosť nedovolil kritizovať takýmto absolútne svojvoľným spôsobom,“ tvrdí s tým, že Kliment to navyše urobil len na základe svojich domnienok. 

Nevylúčil, že došlo k stretnutiu Moznera a Zeleňakovej krátko pred rozhodnutím o Kováčikovi

Reakcia Najvyššieho súduNevylúčil, že došlo k stretnutiu Moznera a Zeleňakovej krátko pred rozhodnutím o Kováčikovi

Adam Takáč

Šéf Najvyššieho súdu Mozner podľa neho dostatočne vysvetlil nejasnosti, o ktorých Kliment vravel.

„Verejnosť sa naozaj domnieva, že normálne predseda súdu príde do kancelárie sudcu a povie, že Fero, prosím ťa, tu rozhodni takýmto spôsobom, lebo ja si to želám. Neviem si predstaviť, ako by teda predseda súdu prišiel za predsedníčkou päťčlenného dovolacieho senátu a povedal, že vieš čo, takto budete rozhodovať a nijako inak. A ona príde na druhý deň za ďalšími štyrmi členmi svojho senátu a povie im, aby teda rozhodli tak, ako si praje predseda Najvyššieho súdu,“ povedal Bezák. „Asi je každému polopríčetnému človeku jasné, že je to nerealizovateľné.“

Novinári Postoja Martin Hanus a Marek Vagovič sa podľa jeho slov rozhodli, že „tieto domnienky, ktoré v zásade spochybňujú a útočia na senát, budú prenášať priamo internetom, čiže masovokomunikačným prostriedkom, ktorý má dosah v podstate nielen na celé územie Slovenskej republiky, ale aj do zahraničia“.

Ako reagoval Mozner na Klimentov rozhovor

Sudcovia Najvyššieho súdu nie sú žiadne bábky. Takto to nefunguje

Šéf Najvyššieho súdu MoznerSudcovia Najvyššieho súdu nie sú žiadne bábky. Takto to nefunguje

Marek Holka

Rozhovor s Klimentom bol podľa Bezáka „iniciačným momentom ďalších vystúpení iných aktérov verejného života“, ktoré boli „útokom na profesionálnu česť dotknutých sudcov“.

„Nevyzeralo by to inak, ak by všetky tieto rozhovory a verejné vystúpenia boli medzi týmito aktérmi dohodnuté ako koordinovaný útok na dovolací senát Najvyššieho súdu a na jeho predsedu s cieľom spochybniť rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu v trestnej veci obvineného Dušana Kováčika.“

Bezák aj ďalší členovia súdnej rady počas rozpravy kritizovali najmä stranu Demokrati a jej podpredsedu Juraja Šeligu, ktorí dva dni po rozhovore Klimenta pre Postoj zvolali na túto tému tlačovú besedu. Vyzvali na nej predsedu Najvyššieho súdu Františka Moznera, aby odpovedal na pochybnosti okolo rozhodnutia v Kováčikovej kauze. Šeliga podľa sudcov dával na tlačovke sugestívne otázky a snažil sa navodiť dojem, že rozhodnutie v kauze bolo ovplyvnené.

TIP: Ak sa vám páčia moje články, zapnite si odber na email. Martin Bezák. Foto: súdna rada

Bezák vo svojom vystúpení hovoril aj o „personálnom prepojení“ Martina Hanusa s Jurajom Klimentom, pretože šéfredaktor Postoja s ním priniesol v minulosti rozhovor o kauze Cervanová. Kliment bol súčasťou senátu, ktorý potvrdil vinu odsúdených mužov z Nitry.

„Pokiaľ ma pamäť neklame, tak pán Hanus si písal aj s doktorom Klimentom alebo teda venoval sa vo svojej publikačnej činnosti kauze Cervanová, ktorú rozhodoval na Najvyššom súde doktor Kliment. To znamená, že aj tam je nejaké personálne prepojenie. Čiže nejde o rozhovor nejakých osôb, ktoré sa stretli, alebo osoby, ktorá bola novinármi oslovená a čisto nezaujate ide posudzovať a kritizovať veci a nejaké rozhodnutie Najvyššieho súdu. To je potrebné verejnosti pripomenúť.“

Bolo to zorganizované

Bezák ďalej kritizuje aj vyjadrenia Martina Hanusa, ktoré odzneli v redakčnej debate denníka Postoj. Hanus v nej objasňoval Klimentove vyjadrenia a hovoril o tom, aké ďalšie pochybnosti v súvislosti s kauzou bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika vyplávali na povrch.

Aj na základe tohto prípadu tvrdil, že Najvyššiemu súdu pod vedením Františka Moznera sa nedá dôverovať. Predsedom Najvyššieho súdu sa podľa Hanusa stal napriek tomu, že ide o „najväčšieho prokrastinátora“. Mozner sa totiž dopúšťal prieťahov vo viacerých dôležitých prípadoch. Ako príklad spomenul Hanus prípad nástenkového tendra, v ktorom Moznerov senát dva roky neriešil dovolanie, ignoroval aj samotný príkaz Ústavného súdu a čas naťahoval aj pri vypracovaní rozsudku.

Cap záhradníkomA je to tu zas, súdnictvo potichu ovládol jeden klan

Martin Hanus

Hanusova kritika Moznera a sudcu Mariána Fečíka (ktorý mu pomohol zbaviť sa disciplinárnych sťažností) v redakčnej debate Postoja pobúrila členov súdnej rady.

Martin Bezák to nazval „slovnou odyseou“ a „konšpiráciami“, ktoré „útočia na profesionálnu česť dotknutých sudcov“.

Členovia súdnej rady sa viackrát na stredajšom zasadnutí zhodli, že takéto vyjadrenia v médiách zvyšujú agresivitu v spoločnosti, prehlbujú nedôveru voči sudcom a prispievajú k šíreniu nenávisti.

„Ja osobne to považujem z ich strany za dobrú psychologickú operáciu, ktorej cieľom je zamerať sa na obyvateľstvo, aby znenávidelo sudcov a justíciu. A toto je veľmi nebezpečné,“ povedala podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren. Kliment podľa nej roztočil špirálu, ktorej sa chytili ďalší. „Veľmi dobre zorganizované,“ vraví Pružinec Eren. 

„Kliment dal rozhovor denníku Postoj. Na druhý deň vystúpi Šeliga na svojej tlačovej besede so stranou, ktorá sa volá Demokrati. Úplná katastrofa názov tejto strany. Následne predstúpi pred kanál, či ako sa to volá, pán profesor Mazák a už to ide, už sa vyjadrujú a každý vyvoláva ešte väčšie pochybnosti o tom, čo špekulatívne, konšpiratívne vysloví Kliment v prvotnom rozhovore.“

Kliment by mal podľa nej ubrať plyn. „Myslím, že tento pán by mal ubrať plyn, keď kádruje a moralizuje iných, pretože mať päť alebo šesť nálezov Ústavného súdu o tom, že nezákonne rozhoduje o väzbe napríklad svojich kolegov, tak ja by som na jeho mieste chodila po kanáloch a nie dávala takéto rozhovory.“

Ayše Pružinec Eren. Foto: TASR

Atmosféra, ktorá je voči sudcom médiami a opozíciou vytváraná, je podľa súdnej rady neznesiteľná a podnecujú ju vraj politici a influenceri.

„Pamätáme si na atentát na premiéra Fica a čo mu predchádzalo. Na už dnes odsúdeného pána Cintulu, jeho opakované vyjadrenia, ako nesúhlasí a tak ďalej. A toto smeruje k tomu. Čo my tu čakáme, kedy niekto z ľudí, ktorého vyburcujú týmito vyhláseniami, zoberie zbraň a zastrelí nejakého sudcu?“ uviedla Pružinec Eren s tým, že vyjadrenia, ktoré voči nim politici používajú, sú dehonestujúce.

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová čítala na zasadnutí vulgárny anonymný list, ktorý jej prišiel poštou, a venovali sa aj karikatúram prasiat v talároch.

Na záver diskusie prijala súdna rada jednohlasne uznesenie, ktoré sformulovala predsedníčka Marcela Kosová. 

„Súdna rada Slovenskej republiky neustále pripomína, že plne rešpektuje právo na kritiku súdnych rozhodnutí aj jednotlivých sudcov. Takáto kritika je prirodzenou súčasťou verejnej diskusie v demokratickej spoločnosti. Musí však byť vecná, odborná a vedená s rešpektom k princípom nezávislosti súdnej moci a kultúrnosti verejného diskurzu. Zásadne odmieta neodôvodnené obviňovanie sudcov z politickej motivácie či z účelového rozhodovania. Dôrazne odsudzuje dehonestovanie osôb a podnecovanie nenávisti, dehumanizácie a negatívnych emócií voči osobám sudcov.“

Sudcovia počas diskusie viackrát skonštatovali, že jediné, čo môže súdna rada urobiť, je, že odsúdi útoky.

Kliment: Špirálu tu roztáčajú iní

Sudca Juraj Kliment v reakcii na stredajšie zasadnutie rady uviedol, že špirálu, ktorá viedla k podnecovaniu nenávisti voči niektorým sudcom, tu roztáčajú, respektíve participujú na jej roztáčaní, úplne iní.

„Ja som len hovoril o skutočnostiach, ktoré obligatórne mali byť v odôvodnení predmetného rozhodnutia a neboli. Respektíve o skutočnostiach, ktoré mali byť už dávno predmetom rokovania trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a doposiaľ neboli,“ napísal.

Politik Demokratov Juraj Šeliga, ktorého na zasadnutí viackrát ostro skritizovali, reagoval, že vždy bránil nezávislosť justície. Nezávislosť však podľa neho neznamená, že nemá právo sa pýtať. „Mám sa smiať alebo plakať? Obávam sa, že plakať, lebo ak ja šírim nenávisť voči sudcom, tak sa pýtam, čo robí napríklad Robert Fico alebo Matúš Šutaj Eštok?! Otvorene útočia na sudcov, zastrašujú ich a za právny názor ich chcú vyzliekať z talára. V týchto situáciách súdna rada mlčí,“ uviedol Šeliga.